Obchodík u Alassei

Obchodík u Alassei - keramická dielňa 

Robím, čo ma napĺňa a to je:

  • tvorba z hliny. Misy, svietniky, obrázky, šálky, dekorácie, šperky, kachličky...

Kontaktovať ma môžete tu:

Beáta Fialová

Viac o mne a o tom, čo robím:

Volám sa Bea Fialová, žijem v Trnave a môj keramický obchodík sa volá Obchodík u Alassei. Možno sa teraz pýtate, prečo u Alassei? To je pozostatok z môjho elfského obdobia :), kedy som hľadala svoju /elfskú/ podstatu, a hľadala som svoj domov. Ono je to vlastne elfský preklad môjho mena Beáta, ktoré som dlho nevedela prijať. Znamená to isté-blaženosť, radosť. A tak sa vlastne môj obchodík volá Na radosti /mimochodom, nové CD Anety Langerovej, ktoré je nádherné, sa volá rovnako/  :)

No ale vrátim sa k hline. :) Začalo to už veľmi dávno, ešte niekedy tesne po revolúcii, keď moja sestra-dvojča prišla domov s časopisom Um, v ktorom bolo písané o keramickom štúdiu Jarmily Tyrnerovej v severných Čechách-v Kohoutově. Tak sme tam išli /lebo ja som vždy robila, čo moja veľká segra povedala - bola už v bruchu o kilo väčšia/ :)... a odvtedy sme tam išli na kurz ešte veľa krát. To sme vtedy ešte neboli oddelení - češi a slováci a ani my so segrou :) a o keramike nikto nič nevedel, bola to úžasná objaviteľská práca. Mimochodom tá keramická škola v Kohoutově funguje stále, a ak chcete s keramikou začať, tak Vám ju veľmi doporučujem. A choďte tam skoro na jar, aspoň na týždeň, keď kvitnú bledule... vtedy je tam nádherne, akoby sa na tom kúsku Zeme zastavil čas, úžasný "zapadákov" to je, stará dedinka so starými domami, ktoré ešte majú drevené ploty, škola sa nachádza v budove starej dedinskej školy a ráno si môžte ísť do pekárne kúpiť čerstvo napečené "housky"... proste iná realita. Tak tam sme so sestrou začínali. Keď sme sa potom vrátili domov, tak sme doma na dvore stavali keramickú pec z tehál... nefungovala teda :).... ale už nás to nepustilo. 

Ukážka z tvorby:

V Kohoutově som potom bola aj na kurze točenia na hrnčiarskom kruhu, ale na kruhu netočím, neviem spraviť dve rovnaké veci a ani ma to nebaví, každá "vecička" je originál, má svoj vlastný život-možno preto, že jak sme boli so sestrou tie dvojčatá, tak mama nás chcela mať rovnaké a rovnako nás obliekala a ja som to strašne neznášala :)..... A bola som tam aj na dlaždičkovom kurze - to je niečo, čo ma nadchlo a čomu by som sa chcela venovať naplno. Práve teraz sťahujem dielňu do väčšieho priestoru - na dedinu, pretože keramika potrebuje veľký priestor, potrebujete to sušiť, prekladať, otáčať, proste sa s tým mazliť, a byť rozložená po celom dome proste nejde.

Ale každý keramik Vám povie, že začínal doma v kuchyni a že až keď toto ustál, tak už tá láska bola trvalá :). Ono je to všetko časovo, priestorovo aj finančne dosť náročná práca-potrebujete na to vybavenie, hlinu, glazúry, pomôcky, pec..... ale je tu veľký priestor na experimentovanie-dá sa napríklad vyrobiť taká mobilná pec na piliny.... a na to treba tú veľkú dedinskú záhradu :) /v mestských pidi záhradkách by Vás už susedia hnali/, rada by som sa vrátila k starým technikám práce a výpalu, k šamanom, tvoriť amulety a vypaľovať ich priamo v ohni... Kde som to skončila? Teda vyrábam veci z ruky, misy, obrázky, zvonkohry, šperky..., časom aj tie dlaždičky-ale tie najprv musím urobiť pre nás-do kúpeľne. A rada by som časom robila aj dáke kurzy pre ľudí, to by ma bavilo :)

Á šak času dosť, ešte sa treba motať okolo detí, kým sa vydajú svojou cestou... Hlina svoj nekonečný potenciál odkrýva pomaly, ako sa s ňou viac a viac zbližujem. Je mäkká, tvárna, ohybná a musíte dodržiavať jej zákony, aby to fungovalo. V tomto je to neustále experimentovanie a prijímanie, že je to zakaždým "iné"... aj keď to už mám tisíc krát odskúšané a prijatie toho, že to nemám v svojej moci, ale nechávam sa viesť. V podstate nikdy neviem, čo z toho vlastne vznikne, nemám presnú podobu toho, ako to má vyzerať, pretože keď mám, tak idem urobiť šálku a zaručene z toho "cestou" vznikne niečo iné :). A naučila ma to Zem a ja som jej za to vďačná, pretože ja som ako Panna chcela mať vždy všetko pod kontrolou a mať všetko prehľadné a odhadnuteľné :) Keď je pec plná postavím sa k nej a požiadam Bytosti a všetky 4 Živly o pomoc a požehnanie-aby "sato" dobre vypálilo a potom poďakujem.

Som vďačná, že sa Život môže prejavovať skrze mňa.

Napíšte mi:

Meno*
E-mail*
Telefónne číslo:
Správa*